Buenos Aires II.
Dnes sme mali veget den. Ja som sa zobudil tusim o pol desiatej a Tinka iste skor ale to som nemohol odsledovat kedze som este nebol medzi zivymi. V baleni batohu som sa zasa umiestnil na pekom druhom mieste ale pomaly prekonavam svoj najlepsi cas. Check-out na recepcii prebehol omnoho rychlejsie ako check-in, zjavne maju v Sheratone radsej ked hostia odchadzaju ako ked prichadzaju. Batohy sme nechali na recepcii (za co si nauctovali 6 tych ich susnov, co je asi 48 SKK - ta sorka, more v takom hoteli by to mohli mat zadara ked vsade inde to zadara je) a pustili sme sa do mesta.
Napadlo nam, ze by bolo dobre rekonfirmovat nas let z Montevidea a tak Tinka poslala SMS Mony, ze rekonfirmuj nech je vsetko v poriadku. Mony odpisala, ze co traposime, ze mame ist do leteckej spolocnosti. Z toho sme pochopili, ze nieco s nasimi letenkami nie je v poriadku. Tak sme nabehli do prvej internetovej kavierne, o ktore tu neustale zakopavame a obetovali sme par drobnych aby sme pozreli nasu rezervaciu. Tie kompy asi nemali dobry den lebo to trvalo celu vecnost, tak sme to vzdali a sli skusit ine internet cafe, kde to bolo lepsie a tak sme mali moznost sa dozvediet, ze letecka spolocnost tak posachovala s letmi, ze by sme museli pri prestupe na letisku stravit 7 hodin a do nasej najblizsej zastavky by sme doleteli vecer.
Zistili sme si adresu a namierili si to priamo do Aerolineas Argentinas na ulici Peru 2. Presli sme rusnou obchodnou ulicou Florida a na zaciatku ulice Peru sme zbadali budovu s napisom Aerolineas Argentinas. Aby som bol uprimny, ja som ten napis nezbadal, ani ked mi to Tinka povedala ale zas nechcel som sa jej desat krat pytat, ze kde tak som to presiel klasickym "ahaaa, hej". Ked mi uz ta budova skoro narazila do ksichtu tak som si vsimol obrovsky napis Aerolineas Argentinas a vosli sme dnu. Tomu hovorim airline office. Tri poschodia plne prepazok a kopec cakajucich ludi. Hned som sa pohotovo vrhol na prvy automat s listkami do Q-maticu a vylosoval som si cislo 61 a s nadejou som sa dival na display, ze ake cislo budu volat. Bolo tam tusim 82. Trochu potozrive ale co uz. O chvilu Tinka zbadala iny automat a doniesla z neho cislo 8. Po chvilke rozmyslania som dosiel na to, ze ten moj listok sa zrejme bude tykat okienok umiestnenych pod velkym napisom Business Jet takze nic pre nas. Sadli sme si teda k ostatnym cakajucim klientom a sledovali sme huciacu halu. Este nas vyrusila nejaka pani, ktora pod nasimi zadkami hladala casopis, ktory si tam kedysi bola byvala zabudla. Ale nenasla. Smolka. Islo to rychlo, ba priam az velmi rychlo a ked sa v priebehu niekolkych sekund na dispeji vystriedalo asi 6 cisel radsej sme vstali a postavili sa k prepazkam aby sme stihli vystartovat. Co ked tu je zvykom, ze po vyhlaseni cisla mas 5 sekund na to aby si sa dostal k okienku ? O chvilu uz na displeji zasvietilo nase cislo a my sme sa ako v televiznej sutazi ozlomkrky rozbehli k okienku a v rovnakom case sme obaja dosadli pred starsiu pani, prisne pozerajucu spaza okuliarov. Opytali sme sa jej ci hovori po anglicky a ona na to, ze ked budeme hovorit pomaly tak sa dohodneme. No, s tym som ja osobne nemal problem kedze v akomkolvek cudzom jazyku hovorim pomalsie ako domorode obyvatelstvo takze s tetuskou, z ktorej sa napokon vyklula celkom mila dama, sa nam komunikovalo dobre. Poprosili sme ju aby nam nasla skorsi let z Montevidea, co aj urobila a este nam aj ponukla, ze nam zarezervuje konkretne sedadla. Letenky nam prestickrovala, vytlacila novy itinerar a rozlucili sme sa.
Hned za rohom sa nachadza Plaza Mayo, kde je okrem ineho aj metropolitna katedrala a kedze vcera sme dnu neboli, urobili sme tak dnes. Aj ked turinsky architekt ju postavil v neoklasickom style a zvonku katedrala pripomina skor grecky chram, interier je velmi pekny s mnozstvom kaplniek. V jednej casti katedraly sa nachadza hrobka generala Jose Francisco de San Martin Matorras, ktory sa spolu so Simonom Bolivarom povazuju za osloboditelov Juznej Ameriky spod spanielskej nadvlady (takze Libertadores). Jeho hrobka je urobena na sposob hrobky Napoleona v parizskej Invalidovni a na mramorovych tabuliach okolo jeho sakrkofagu su umiestnene nazvy miest, kde zvitazil v bojoch.
Od katedraly sme sa pesi vybrali do stvrte San Telmo kde sa da poprechadzat po dlazdenych uliciach (tu sa zjavne nechal Susti inspirovat pre kosicku dlazbu, ktora tak pritahuje Moncine topanky - daaaakujeme, tlesk, tlesk) a obdivovat kolonialnu architekturu. Skonstatovali sme, ze tato stvrt ma svoje dobre casy uz davno za sebou a slapali sme dalej do stvrte La Boca, kde nas predovsetkym zaujimala cast nazyvana Caminito. La Boca bola zalozena talianskymi obyvatelmi Janova, ktori zjavne mali zmysel pre humor pretoze koncom 19. storocia sa "odtrhli" od Argentiny a vyvesili svoju Janovksu zastavu, ktoru vraj vzapati strhol osobne prezident Roca. My sme tam nasli sochu poziarnika a dozvedeli sme sa, ze v La Boca vznikol prvy dobrovolny hasicsky zbor v Argentine. Samotne Caminito je mala cast stvrte, ktora sa vyznacuje pestrofarebnymi domcekmi, roznymi lokalmi s Tango atmosferou a malymi obchodikmi. Mne to pripomenulo trochu ulice v Camdene v Londyne akurat, ze tieto su farebnejsie.
Kedze cesta do La Boca bola dost dlha a my sme uz boli hrdymi majitelmi dostatocneho monzstva minci, rozhodli sme sa, ze nazad do centra pojdeme busom. Podarilo sa nam na zastavke zistit, ze bus c.26 je ten pravy a za par minut sme sa ho aj dockali. Zatial co Tinka sa usadila, ja som sa nadsene vrhol k automatu umiestnemom za vodicom a pamatajuc si zo vcera sumu 60 centimos, nahadzal som ich tam. Vodic zacal po mne cosi hucat aja som asi na piaty krat pochopil, ze sa ma pyta, ze kolko. Tak v tej chvili mi napadla jedina vec - ten kamenak: "Kolko ? Dvesto. A co dvesto ? A co kolko ?". K soferovej nalade neprispelo, ze som sa zacal usmievat ale nastastie to zachranil prave nastupivsi mladik, ktory mi vysvetlil ten ich uzasny system platenia MHD. Tak vy musite vediet, kolko mate zaplatit podla toho kam ste sa vybrali. potom to oznamite vodicovi, ten to nastavi na svojom mixpulte a potom nahadzete mince (bacha, nevydava) do automatu za nim a dostanete listok. Podarilo sa mi vysvetlit mu, ze ja absolutne netusim kolko by som mal platit za odvoz z La Boca na Avenida Cordoba ale uja vodica zrazu osvietila laska k bliznemu svojmu a precedil medzi zuby, ze ochenta (80). No, a bolo to vybavene. Strasne by ma zaujimalo ako to riesia v dopravnej spicke ked nastupuje 15 ludi a kazdy ide inde a plati inu sumu. Ale napokon, it's none of my business...
Kedze sme si zasa urobili dlhsiu turu a zdrzali sa v Aerolineas Argentinas, uz sme nestihli japonske zahrady, co nas napokon az tak netrapi kedze sa nejedna o vysostne argentinsku zalezitost. Z busu sme vystupili hned ako sme spozorovali, ze zataca na inu stranu nez sme ocakavali a pesi sme pokracovali dalej smerom k nasmu hotelu. Zastavili sme sa v zmrzlinarni a dali sme si kvalitnu porciu dobrej zmrzky. Tinka skonstatovala, ze ta moja smrdi ako pivo ale mne napriek tomu chutila.
V hoteli nam ujo uvadzac zavolal taxi a ked dosiel, vodic daval okato najavo, ze je sklamany, ze nejdeme na letisko ako ho porter informoval. My sme mu dali instrukcie, ze ideme do Puerto Madero - do pristavu. Viem, ze sa netesil kedze jazda stala sotva 35 SKK ale zas kvoli nemu nepojdeme do nedalekeho pristavu cez letisko, nie ?
Terminal pre cestujucich lodnej spolocnosti Buquebus akoby z oka vypadol vacsine letiskovych terminalov, boli tam ticket counters, check-in pre economy triedu, check-in pre prvnu triedu, displeje s informaciami o odchodoch a prichodoch. Postavili sme sa za dvoch ortodoxnych zidov v tupickom obleceni, s tymickymi bradami a typickymi kolobukmi a pockali kym na nas pride rad pri kase. Tam som manikovi vysvetlil, ze som kupoval listky cez net a ze si ich mam vyzdvihnut. Poslal ma na informacie. Tam bolo vela ludi tak som siel ku okienku s napisom Sales. Odtial ma poslali na informcie. Tak som si teda vystal soru a tam mi bez problemov vydali nase listky, ktore uz mali prichystane v obalke. Este sme v zmenarni vymenili par dolci za uruguayske pesos a hybaj na imigracne. Vyplnili sme asi po sty krat zas vystupny formular a postavili sa do radu. Maju to tam celkom efektivne vyriesene. podate pas imigracnej uradnicke Argentiny, ktora vsetko nahodi do kompu, da vam do pasu vystupnu peciatku a pas poda vedla sediacemu uruguayskemu imigracnemu uradnikovi, ktory da hned vedla vstupnu peciatku pre Uruguay. Vybavene.
Chilu sme v hale pockali na boarding a potom sme uz nasadli na lod. Vyzeralo to tam presne ako v lietadle a aj chodili stewardi a roznasali take kokosove a cokoladove kolace a rozne druhy dzusov. Tinka sa vrhla na Sudoku aby stihla do konca pobytu vyriesit vsetkych 500 a pustili sme si muzikal Evita pri prilezistosti odchodu z Argentiny. Ti Argentinski imigracny nas budu nenavidiet, kazdy druhy den vstupujeme do ich krajiny a zasa odchadzame.
Po 50 minutach plavby sme dorazili do pristavu Colonia del Sacramento kde sme si vyzdvihli batozinu a museli sme prejst cez colnu kontrolu. Na prvy pokus sa to nepodarilo a ujo colnik nas vratil, ze nemame vypisane akesi tlacivo. Tak sme zas povipisovali co sa dalo a polovici otazok sme aj tak nerozumeli, tak zme pre istotu vsade zaciarkli No. Tentoraz sa nam uz venovali a poziadali ma aby som otvoril batoh. oblial ma studeny pot pretoze kazde rano prezivam muky ked sa do neho snazim narvat vsetky veci. Otvoril som ho teda opatrne aby som ho zas za minutu zavrel kedze nic zaujimave tam pre colnikov nebolo. Tinky sa opytali ci nedovaza nejake potraviny ako syry ci maso a Tinka im s nevinnymi ocami predlozila ten kokosovy kolac, co sme dostali na palube lode. Ku podivu skonstatovali, ze to je v poriadku.
Pred halou uz cakali rozne autobusy a my sme nastupili do jednedho z nich. Cakala nas este dvojhodinova cesta do hlavneho mesta Uruguaya, Montevidea. Uz bola tma a nedalo sa po ceste nevsimnut, ze v tom Uruguay tusim nic nemaju. Takmer nikde sa nesvietilo, nikde sa nic nedialo. Uvidime zajtra v meste, ze co a ako.
Po prichode na autobusovu stanicu Tinka spozorovala, ze nad stanicou na druhej strane ulice sa tyci budova s velkym ziarivym napisom Days Inn. S nadsenim sme zistili, ze sa jedna o nas hotel (vdaka Lu) takze sme to mali bez nejakeho vazneho presuvania. Na recepcii nas privitali velmi mili ludia a za par minut sme uz boki na izbe. Na deviatom poschodi maju business centrum kde som sa hned poponahlas aby som vam predhodil najcerstvejsie infosky z cesty. Business centrum je vlastne taka mala miestnost za vytahom kde su tri pocitace, o ktore sa zjavne nikto nestara a podla toho aj vyzeraju.
Komentáře
Přehled komentářů
Holaaa viajeros!!! musim vam povedat, ze v poslednych mesiacoch (konkretne od narodenia mojho krasneho chlapceka) som na internet casu vela nemala, ale teraz si nan najdem kazdy den (cuduj sa svete, clovek si vzdy najde cas na to, co ho zaujima, ze?)... To co prave absolvujete je uzasne, a kedze sa mi neda byt s vami (a potichu vam tu cestu zavidim) tak sa kazdy den pohnem aspon prstom po tej mape.
Krasne dni,
M.
som rodeny cestovatel...
(sonja, 12. 6. 2007 22:10)ahojte obaja...vy mate uzasne zazitky tam, ja zase skvele citanie tu. Tento spôsob cestovania mi celkom vyhovuje, tessim, kam pojdeme nabuduce.
.len tak dalej
(yorkiegirl, 12. 6. 2007 18:08)
...tesim sa na foto tych troch susediacich stromov..co verim,ze mate?!
Poznam ..ten pocit,ked Slovak vidi v zahranici ihlicnan a uz mysli na Tatry ;-)) tiez sme tu jednu ulicu pomenovali tatranska ;-))
A dufam ze fotite aj faunu a floru ;-))
Rado
(redakcia, 12. 6. 2007 11:36)okrem super foto materialu ocenujem aj povabny komentar autorov.. kedy to vsetko stihate ? :-)
Hola :)
(Terezka, 12. 6. 2007 9:58)Ahoj Tinka a Daniel :) Dovarila jsem ranni kavu a opet "citam" (a tise zavidim) :) Doufam, ze brzy pribudou nejake fotecky (Tinka - kde jsou obrazky se zviratky...). Tak papa a opet zitra rano.
super zážitky
(nego, 12. 6. 2007 8:56)ahojka Daniel a Tinka! Tak jako obvykle jsem po ránu dorazila do kanceláře a vrhla se na váš web, číst nové zážitky z vaší cesty. Strašně moc mě to pozitivně nabíjí a dodává energii do nového dne...jen tak dál, pomalu ale jistě jsem si vypěstovala závislost na toto denníku :-)) Mejte se krasne, jdu se ponorit do prace...
stálica
(magočka9, 12. 6. 2007 8:09)potešil ma aj text, lebo to čítam ako niekedy mayovky - ale ani fotky nie sú na zahodenie - viem, že bude príležitosť aj na to - podľa predchádzajúcich fotiek sa nepotíte, asi tu máme väčšie horúčavy - dobrý pocit, že tá španielčina sa zíde, že dany?! pracujte na ďalších scénaroch - kritika je prísna :):)
aj ja chceeem....
(miguelina, 12. 6. 2007 22:51)